Východiská a definície otvoreného prístupu
- dlhodobá nespokojnosť so stúpajúcimi cenami predplatného vedeckých a odborných časopisov,
- nestále narastajúci počet časopisov a finančná náročnosť udržania potrebného počtu titulov pre inštitúcie, čo začalo predstavovať finančný problém aj pre bohatšie knižnice a inštitúcie;
- náklady na vedeckú činnosť pochádzajúce z veľkej časti z verejných zdrojov a zverejňovanie výsledkov má byť aj verejne prístupné pre všetkých,
- vznik a rýchly vývoj globálnej elektronickej komunikácie – internetu, informačných technológií a nástrojov Web 2.0, ktoré umožnili presadzovanie novej, efektívnejšej, rýchlejšej a bezplatnej výmeny vedeckých informácií.
Ak hovoríme o otvorenom prístupe k vedeckým publikáciám, vychádzame z Budapeštianskej iniciatívy za otvorený prístup, ktorá pod pojmom „otvorený prístup“ rozumie bezplatnú dostupnosť výstupov výskumu na verejnom internete, ktorá umožňuje všetkým používateľom čítať, sťahovať, kopírovať, distribuovať, tlačiť, vyhľadávať v plných textoch článkov alebo na ne odkazovať, prehľadávať ich kvôli indexovaniu, používať ako dáta pre softvér alebo na akýkoľvek iný zákonný účel bez finančných, právnych alebo technických bariér, okrem tých, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou získania prístupu k samotnému internetu.
Niektoré benefity publikovania v režime otvoreného prístupu:
- zrýchlená výmena vedeckých informácií, včlenenie lokálneho výskumu do siete globálnych znalostí akcelerácia výskumu, zlepšenie dostupnosti vedeckých informácií,
- zvýšenie vizibility vedeckých informácií, nárast citačného potenciálu, čitateľskej základne a zvýšenie informačného dopadu, reputácie a prestíže autora i pracoviska,
- nové kontakty a partnerstvá, odstránenie profesionálnej izolácie, nové možnosti a príležitosti (nielen) pre začínajúcich vedcov,
- vyššia efektivita a návratnosť investovaných verejných financií do výskumu, posilňovanie ekonomiky inštitúcií a štátov,
- bezbariérový prístup k výsledkom výskumu vo svete,
- centrálny digitálny priestor na šírenie vedeckých poznatkov a vzdelávanie,
- dlhodobá archivácia intelektuálneho bohatstva v repozitároch a i.
Zaujímavé zdroje:
- Príručka otvoreného prístupu od Petra Subera (2012)
- Mýty a fakty o publikovaní v režime otvoreného prístupu